Stredovek

      i.        Doba (5.-15.st)


          „modli sa a pracuj


          spoločnosť rozdelená na tri vrstvy: cirkev(zakladanie prvých kláštorov a reholí), feudál(život na hradoch) a podaní


          teória o nemenlivosti sveta: existencia trvalých právd: stagnácia (krok späť) , ktorá sa odráža i v umení

    ii.        Stredoveká literatúra (5. – 15. stor.)


          cirkev mala v stredoveku najväčšiu moc, na udržanie svojho postavenia využívala aj literatúru, ktorá mala podaných poúčať o pokore, skromnosti a poslušnosti ako jedinom prostriedku na dosiahnutie večného života, príkladom pre podaných mali byť životy svätcov a askétov


          vplyv kresťanstva: literatúra sa vyvinula u kresťanských slávností, opiera sa o duchovné náboženské hodnoty, spočíva vo viere v nadpozemský život človeka, pozemský život bol len odrazom a symbolom dokonalejšieho nadprirodzeného sveta


          diela boli určené na čítanie alebo spev kvôli neznalosti čítania

 iii.
       
Znaky:


          dôraz na a náučnú funkciu, obsah menej dôležitý ako forma a preto: frázovitosť, tézovitosť, chýba dramatickosť


          stagnácia: nemenná krása, umelecké postupy, použitie rovnakých umeleckých prostriedkov


          imitácia: literatúra je neoriginálna: topickosť (neustále sa opakovanie): využívajú sa rovnaké umelecké postupy i umelecké prostriedky, motívy sa opakujú, vystupujú vždy tí istí hrdinovia, diela obsahujú množstva citátov z Biblie


          záujem o psychiku človeka v úzadí: dôvody, ktoré by vysvetľovali konanie a správanie sa postáv, v literatúre chýbajú


          idealizované typizovanie: vytvárajú sa prototypy, ktorých správanie a vlastnosti sú často zidealizované na úkor pravdy (svätci, askéti): využíva sa hyperbolizácia


          symbolika: alegórie, symbolika čísel: 3, 13; poverčivosť


          transcendentálnosť = nadpozemskosť: tematika je obmedzená na námety z Biblie, životopisy svätých a vo všetkom dominuje viera v Boha a večný nadpozemský život

    iv.        Rozdelenie literatúry:

1.
        feudálna náboženská : bohoslužobná úloha: vychovávať, vzdelávať


          kázeň, pieseň, legenda, mystéria, exemplá, hagiografie


          hrdinom: askéta, svätec


          latinčina, gréčtina

2.
        feudálna svetská: lyrické piesne, rytierske eposy (zidealizovaný hrdina, šľachtic), romance

3.
        mestská lit. : fabliaux (krátke veršované poviedky)

      v.          Tematika:


          motívy z Biblie, najmä výjavy z Nového zákona a zo života svätých

    vi.       Hrdinovia:


          zidealizovaný šľachtici a rytieri / svätci, askéti (človek, ktorý žije v odriekaní a prísnej skromnosti), pustovník oplývajúci kresťanskými cnosťami

 vii.
      
Štýl:


          forma diela je nadradená obsahu


          literárny jazyk je veľmi expresívny (citovo zafarbený), príliš ornamentálny: topickosť a frázovitosť a tézovitosť


          básnické prostriedky: veľmi často sa opakujú, využívajú sa najmä kumulačné figúry kvôli zanechaniu hlbšieho dojmu na diváka, prípadne poslucháča a na zvýšenie významovej naliehavosti slova


          synonymá, anafory (opakovanie slov na začiatku verša), epifora (opakovanie slov na konci verša), paronomázia (hromadenie slov s rovnakým slovným základom vo verši, ale iný význam), epizeuxa(bezprostredné opakovanie slova vo verši), epanastrofa (použitie rovnakého slova na konci jedného a na začiatku nasledujúceho verša), asyndeton (hromadenie slov bez použitia spojky), polysyndeton (hromadenie slov s použitím spojky), antitéza (prirovnanie protikladom), personifikácia, hyperbola (zveličenie)

viii.
      
Žánre:


          platí synkretizmus: prelínanie, kríženie druhov i žánrov


          kázeň, pieseň, texty z Biblie, legenda (epický žáner, ktorý rozpráva o udalostiach zo života svätých a predstavuje príklady kresťanských cností, zdôrazňuje sa v nej odriekavý spôsob života a zacielenie na posmrtný život), hagiografie (životopis svätých), exemplum (krátky epický útvar, ktorý bol vsunutý do kázne s cieľom oživiť kázeň a poučiť), mystérium (jednoduchá epická div. hra, ktorá predstavovala biblické udalosti), moralita ( alegorická div. hra, v ktorých vystupovali zosobnené vlastnosti ľudí: lakomstvo, hriech a abstraktné javy), rytierske eposy (veršovaná epika s hudobným doprovodom), fabliaux (krátke veršované poviedky), romanca ??? (lyrický útvar, podobný balade, ale spracúva optimistickú tematiku)

   ix.       Rétorika:


          básnický štýl poznačený ornamentálnosťou


          amplifikácia (rozširovanie) a kumulácia (hromadenie)


          veľkoleposť štýlu sa trojstupňovo merala podľa významu osoby

     x.       Diela zo svetovej stredovekej literatúry: rytierske eposy


          Pieseň o Rolandovi (Fr.)


          Pieseň o Nibelungoch (N.)


          Slovo o pluku Igorovom (R.)