i.        Doba (5.-15.st)

-
          „modli sa a pracuj“

-
          spoločnosť rozdelená na tri vrstvy: cirkev(zakladanie prvých kláštorov a reholí), feudál(život na hradoch) a podaní

-
          teória o nemenlivosti sveta: existencia trvalých právd: stagnácia (krok späť) , ktorá sa odráža i v umení

    ii.        Stredoveká literatúra (5. – 15. stor.)

-
          cirkev mala v stredoveku najväčšiu moc, na udržanie svojho postavenia využívala aj literatúru, ktorá mala podaných poúčať o pokore, skromnosti a poslušnosti ako jedinom prostriedku na dosiahnutie večného života, príkladom pre podaných mali byť životy svätcov a askétov

-
          vplyv kresťanstva: literatúra sa vyvinula u kresťanských slávností, opiera sa o duchovné náboženské hodnoty, spočíva vo viere v nadpozemský život človeka, pozemský život bol len odrazom a symbolom dokonalejšieho nadprirodzeného sveta

-
          diela boli určené na čítanie alebo spev kvôli neznalosti čítania

 iii.
        Znaky:

-
          dôraz na a náučnú funkciu, obsah menej dôležitý ako forma a preto: frázovitosť, tézovitosť, chýba dramatickosť

-
          stagnácia: nemenná krása, umelecké postupy, použitie rovnakých umeleckých prostriedkov

-
          imitácia: literatúra je neoriginálna: topickosť (neustále sa opakovanie): využívajú sa rovnaké umelecké postupy i umelecké prostriedky, motívy sa opakujú, vystupujú vždy tí istí hrdinovia, diela obsahujú množstva citátov z Biblie

-
          záujem o psychiku človeka v úzadí: dôvody, ktoré by vysvetľovali konanie a správanie sa postáv, v literatúre chýbajú

-
          idealizované typizovanie: vytvárajú sa prototypy, ktorých správanie a vlastnosti sú často zidealizované na úkor pravdy (svätci, askéti): využíva sa hyperbolizácia

-
          symbolika: alegórie, symbolika čísel: 3, 13; poverčivosť

-
          transcendentálnosť = nadpozemskosť: tematika je obmedzená na námety z Biblie, životopisy svätých a vo všetkom dominuje viera v Boha a večný nadpozemský život

    iv.        Rozdelenie literatúry:

1.
        feudálna náboženská : bohoslužobná úloha: vychovávať, vzdelávať

-
          kázeň, pieseň, legenda, mystéria, exemplá, hagiografie

-
          hrdinom: askéta, svätec

-
          latinčina, gréčtina

2.
        feudálna svetská: lyrické piesne, rytierske eposy (zidealizovaný hrdina, šľachtic), romance

3.
        mestská lit. : fabliaux (krátke veršované poviedky)

      v.          Tematika:

-
          motívy z Biblie, najmä výjavy z Nového zákona a zo života svätých

    vi.       Hrdinovia:

-
          zidealizovaný šľachtici a rytieri / svätci, askéti (človek, ktorý žije v odriekaní a prísnej skromnosti), pustovník oplývajúci kresťanskými cnosťami

 vii.
       Štýl:

-
          forma diela je nadradená obsahu

-
          literárny jazyk je veľmi expresívny (citovo zafarbený), príliš ornamentálny: topickosť a frázovitosť a tézovitosť

-
          básnické prostriedky: veľmi často sa opakujú, využívajú sa najmä kumulačné figúry kvôli zanechaniu hlbšieho dojmu na diváka, prípadne poslucháča a na zvýšenie významovej naliehavosti slova

-
          synonymá, anafory (opakovanie slov na začiatku verša), epifora (opakovanie slov na konci verša), paronomázia (hromadenie slov s rovnakým slovným základom vo verši, ale iný význam), epizeuxa(bezprostredné opakovanie slova vo verši), epanastrofa (použitie rovnakého slova na konci jedného a na začiatku nasledujúceho verša), asyndeton (hromadenie slov bez použitia spojky), polysyndeton (hromadenie slov s použitím spojky), antitéza (prirovnanie protikladom), personifikácia, hyperbola (zveličenie)

viii.
       Žánre:

-
          platí synkretizmus: prelínanie, kríženie druhov i žánrov

-
          kázeň, pieseň, texty z Biblie, legenda (epický žáner, ktorý rozpráva o udalostiach zo života svätých a predstavuje príklady kresťanských cností, zdôrazňuje sa v nej odriekavý spôsob života a zacielenie na posmrtný život), hagiografie (životopis svätých), exemplum (krátky epický útvar, ktorý bol vsunutý do kázne s cieľom oživiť kázeň a poučiť), mystérium (jednoduchá epická div. hra, ktorá predstavovala biblické udalosti), moralita ( alegorická div. hra, v ktorých vystupovali zosobnené vlastnosti ľudí: lakomstvo, hriech a abstraktné javy), rytierske eposy (veršovaná epika s hudobným doprovodom), fabliaux (krátke veršované poviedky), romanca ??? (lyrický útvar, podobný balade, ale spracúva optimistickú tematiku)

   ix.       Rétorika:

-
          básnický štýl poznačený ornamentálnosťou

-
          amplifikácia (rozširovanie) a kumulácia (hromadenie)

-
          veľkoleposť štýlu sa trojstupňovo merala podľa významu osoby

     x.       Diela zo svetovej stredovekej literatúry: rytierske eposy

-
          Pieseň o Rolandovi (Fr.)

-
          Pieseň o Nibelungoch (N.)

-
          Slovo o pluku Igorovom (R.) 

-
          počiatky sú spojené s príchodom Cyrila Metoda na Veľkú Moravu : 863

-
          člení sa na:

-
          1. Starosloviensku literatúru (863 –1000): literatúra písaná po starosloviensky

-
          2. Latinskú literatúru (1000 – 1500): zánik VM: Slováci sa stali súčasťou Uh. a oficiálny jazyk je latinčina, lit.: latinská, čeština, slovakizovaná čeština (14. storočie)

-
          História: Spoločenské a kultúrne pomery vo Veľkomoravskej ríši

i.
              Historický kalendár:

-
          9. st.: formujú sa prvé kniežatstvá: Nitra (knieža Pribina) a Morava (knieža Mojmír);

-
          833: Mojmír zaútočil na Nitru, vyhnal Pribinu, spojenie kniežatstiev – vznik Veľkej Moravy;

-
          862: Rastislav požiadal Byzantskú ríšu (cisár Michal III.) o vierozvestcov, učencov, ktorý by pre Slovanov vytvorili vlastný jazyk

-
          863: príchod C a M;

-
          867: C a M sa vybrali do Talianska, aby “bojovali” proti trojjazýčnikom (zástancovia hebrejčiny, gréčtiny a latinčiny) a obhájili svoje učenie

-
          869: smrť C;

-
          880: pápež Ján XIII. vymenoval M ako arcibiskupa a súčasne vytvoril na VM novú cirkevnú provinciu, čím sa VM dostala pod priamu ochranu pápežskej stolice;

-
          885: smrť M – Svätopluk vyhnal jeho žiakov;

-
          906: zánik VM: Česi vytvárajú nový štát, Slovensko sa stáva súčasťou Uhorska a oficiálnym jazykom je latinčina, sloviensky jazyk nezanikol, ale vplyv češtiny sa zvyšoval a postupne sa dostal aj do úradov

-
          10. st.: časť C študentov (v Bulharsku) vytvárajú nový typ písma: cyrilika (dnešná azbuka)

ii.
              Spoločenské pomery vo VM:

-
          silný vplyv Východofranskej ríše: franskí kňazi pod rúškom šírenia kresťanstva (nem. jazyk) upevňovali pozíciu VF ríše, preto požiadal Rastislav cisára Michala III. o dvoch učencov, ktorí by zhotovili pre Slovanov vlastný jazyk; po príchode C a M, obvinili franskí kňazi týchto učencov z pápeženstva, preto museli ísť obrániť svoje učenie do Talianska; pápež Hadrián potvrdil slovanskú bohoslužbu a posvätil ich učenie, C prijal meno K, vstúpil do kláštora a čoskoro zomrel; za vlády Svätopluka dosiahol m u pápeža nové schválenie slovanskej bohoslužby, ale po jeho smrti slovanská bohoslužba zanikla a jeho žiaci museli opustiť krajinu

-
          Význam Cyrila a Metoda

-
          pochádzali zo Solúna (prostredie silne ovplyvnené slovanstvom, hovorilo sa tam bulharsko-macedónskym nárečím) ešte pred príchodom vytvoril C (lingvista, Filozof) prvé slovanské písmo – hlaholiku: 38 znakov, vznik z malej gréckej abecedy obohatenej o zvláštnosti Slovanov : mäkké spoluhlásky

-
          boli na čele skupiny odborníkov, ktorí mali pomôcť pri vzdelávaní (maliari, pisári, stavitelia, právnici…)

-
          zásluhou vzniku písma vzniká prvý kult. jazyk: starosloviensky jazyk : staroslovienčina

-
          položili základy literatúry: prekladali cirkevné knihy, písali nové diela

-
          založili učilište, kde vzdelávali duchovenstvo (jazykoveda, právo…)

-
          Slovanom ohlasovali kresťanstvo v ich reči

-
          VM sa stala politicky nezávislá

iii.
              Literatúra

-
          základy položili C a M, ich literatúra je zachovaná v odpisoch a delíme ju na :

1.
        prekladovú: výlučne náboženská lit.: C a M preložili do staroslovenčiny Sväté Písmo, omšové knihy, evanjelia, breviáre, spevníky, význam prekladov spočíval vo vytvorení vyspelého lit. jazyka

-
          zachovala sa v odpisoch z 10. a 11. storočia

2.
        pôvodnú: literatúra, ktorá bola napísaná na území VM alebo v Bulharsku, v staroslovenčine: Proglas

iv.
              Proglas (9. storočie)
“Preto čujte Slovania toto…”

-
          prvá slovanská báseň, za autora sa pokladá Konštantín

-
          zachovala sa iba v odpisoch , najstarší odpis pochádza z 13. storočia

-
          Obsahová stránka:

-
          príhovor Konštantína k Slovanom

-
          obhajoba nevyhnutnosti vlastného jazyka pre Slovanov, potreby prijímať Božie Slovo v zrozumiteľnom jazyku

-
          dôraz na vlastný národný jazyk, ako súčasť dôstojného života a prostriedku na zbavenie sa nevedomosti

-
          význam kníh v národnom jazyku

-
          Formálna stránka:

-
          útvar: stredoveký básnický útvar: hymnus

-
          kompozícia: Proglas = predspev: predspev k predkladovej literatúre (k evanjeliám)

-
          110 veršov nemá členenie na slohy, prvý verš je vyčlenený, posledný verš sa končí slovom Amen

-
          forma: 110 dvanásťslabičných veršov bez rýmu,

-
          bohaté využitie výrazových prostriedkov poézie (anafora, epifora, epanastrofa, polysyndeton, asyndeton, personifikácia, hyperbola, amplifikácia, kumulácia, básnická otázka, oslovenie)

-
          citáty a parafrázy z Biblie, využíva podobenstva z Biblie
„Chcem radšej päť slov povedať
a svojím rozumom ich riecť,
aby všetci bratia rozumeli,
než slov nezrozumiteľných tisíce“

v.
              Moravsko-Panónske legendy

-
          spoločný názov diel: Život Konštantína (870) a Život Metoda (885 – 894)

-
          patrí k pôvodnej literatúre

-
          má historickú i umeleckú hodnotu

-
          ich cieľom je obrana slovanskej bohoslužby

-
          útvar: legenda, ale od typickej stredovekej legendy sa odlišuje , pretože obsahuje veľa faktografických informácii, chýba idealizovanie C a M (výnimkou sú vnuknutia a sny Cyrila)

-
          Život sv. Konštantína:

-
          za autora sa pokladá žiak Konštantína a Metoda: Kliment (Kliment Bulharský, Kliment Ochridský)

-
          rozsiahle životopisné, filozofické a náučné dielo

-
          zachytáva udalosti zo života Konštantína ešte pred príchodom na VM a ž po jeho smrť, sústredí sa najmä na C detstvo, štúdia a činnosti, vyzdvihuje jeho nadanie, súcit s trpiacimi a neochvejnosť pri obhajovaní pravdy

-
          mnoho historických faktov (napr.: C. odchádza do Benátok, aby obránil pred kňazmi a pápežmi staroslovienčinu a starosloviensku bohoslužbu, tvrdí, že všetci ľudia sú si rovní, a preto majú rovnaký nárok aj na svoj jazyk, naráža na odpor “trojjazýčníkov”), autor si všíma nielen náboženské problémy, ale i spoločenskú situáciu na VM (menej ako v ŽsvM)

-
          štylisticky komplikovanejšia: množstvo kumulačných prostriedkov, exemplárov

-
          Život sv. Metóda:

-
          za autora sa pokladá Gorazd, Metodov študent, ktorého si Metod určil za nástupcu

-
          dielo je kratšie, bohatšie na životopisné fakty a štylisticky jednoduchšie, vecnejšie

-
          sústreďuje sa najmä na pôsobenie M na VM a spoločenskou situáciou na VM

vi.
              Kyjevské listy

-
          pôvodná literatúra, omšové listy

vii.
              Pochvala Cyrilovi Filozofovi

-
          dielo, v ktorom Kliment vzdáva úctu svojmu učiteľovi 

-
          bernolákovci:

-
          Ján Hollý: obdobie Veľkej Moravy využíval vo svojich dielach na povzbudenie utláčaného slovenského národa poukázaním na slávne časy Veľkej Moravy, na ušľachtilé vlastenectvo

-
          epos Svatopluk: snaha o sprítomnenie dejín VM

-
          epos Cyrilometodiáda

-
          Ján Kollár: básnická skladba: Slávy dcéra: postavenie Slovanov v minulosti i prítomnosti

-
          štúrovci: obracali pozornosť na obdobie VM, aby prehĺbili slovenské národné povedomie (S. Chalúpka: Mor ho!: postavenie Slovákov)